S fotografem slovenského původu Mariánem Bérešem jste se setkali již v článku o fotoblozích o makrofotografii. Jeho specializací je ale krajinářská fotografie, na které s lehkostí zachycuje krásy Čech a Slovenska. O ranním cestování za hluboké tmy, koučování a osobní filozofii čtěte v následujících řádcích.

Prozraďte nám první ranní myšlenky? Jak vypadá Váš běžný den?

Prvé ranné myšlienky závisia od toho, čo v ten deň idem robiť. Som OSVČ a prevážne sa venujem školeniam a koučovaniu, takže v tom prípade som myšlienkami u klienta. Ale v prípade voľných dní som myšlienkami pri tom, či pôjdem fotiť alebo nie. No a samozrejme, či mám vedľa seba priateľku (mimochodom často ma ráno práve na fotenie doprevádza).

Bežný deň fotografa krajiny je dosť jasný – vstáva hlboko za tmy, presúva sa na miesto fotenia tak, aby tam bol ešte pred prvým svitaním (aspoň u mňa) a potom fotenie. Väčšinou fotím 2-3 hodinky po východe slnka (v prípade pekným hmiel alebo zaujímavej oblohy aj dlhšie, zvlášť v zimnom období, keď je slnko celý deň nízko nad obzorom). Potom prídem domov a dávam si siestu a keď je dobré počasie k večeru, tak ešte idem fotiť aj zlatú hodinku večer. Alebo upravujem fotky.

Specializujete se na krajinářskou fotografii. Kdy a jakým způsobem jste k
ní nalezl cestu?

Krajina ma zaujímala už od dospelosti, chodil som ako turista po horách a cestoval som po Európe, kde ma lákali hory a krajina obecne. To bol len krôčik k tomu, aby som potom začal túto krajinu fotiť. Fotiť som začal pomerne neskoro (až v roku 2006), ale o to viac ma to chytilo.

Ve vaší tvorbě převažují hory, kopce, lesy Čech a Slovenska. Jak si
vybíráte lokace a kolik času Vám zabere příprava a snímek samotný? Jak
zpracováváte své fotografie?

Po návšteve Indie a Nepálu v roku 2006 som si uvedomil, že naše dve krajiny sú nádherné (poznámka – žijem už viac než 22 rokov v Čechách) a tak som ich začal mapovať a fotiť. Mojím snom je vydať knihu fotiek o týchto dvoch krajinách. Lokality si vyberám podľa toho, kde sa budem nachádzať v tom momente. Mám klientov po celej republike a maminku ešte v Košiciach na Slovensku, takže vždy sa snažím takto spojiť príjemné s užitočným.

Čo sa týka prípravy, tak je to dosť o počasí a intuícii, sám často neviem do poslednej chvíle, kde bude najlepšie počasie, takže sa hodne presúvam z miesta na miesto a hľadám to optimálne svetlo a miesto na fotenie. Snažím sa potom z miesta fotenia vyťažiť maximum, takže tam práve trávim hodne času a nafotím za jedno fotenie cca 200-250 snímkov.

Fotím do RAW formátu, takže potom to spracúvam v Photoshop Lightroom, ktorý je v tomto smere skvelý.

Rád tvoříte za východu slunce a Vaše snímky jsou plné nálad. Zastaváte
holistický přístup nejen k lidem, ale i ke svému fotoaparátu a fotografiím?

Jeden môj kamarát mi kedysi při pohľade na moje fotografie povedal, že je to čisté šibumi. Je to stará japonská filozofia a v umení, kde šibumi berie na seba podobu sabi, je to pôvabná jednoduchosť, zrozumiteľná stručnosť. To sa snažím vo svojich fotkách zdieľať. Touto filozofiou duchovného rastu sa snažím riadiť aj v živote, aj v prístupe ku svojmu najbližšiemu okoliu a svojim klientom.

Holistický prístup znamená aj to, že celý proces finálnej fotky v sebe ukrýva veľa vecí:

• znalosti o fotografii, o kompozícii, o svetle, o nových technikách, o filtroch a ich využití, o úpravách, sledovaní trendov a iných fotografov, znalostiach nových miest
• o zručnostiach – neustálom sa zdokonaľovaní a hľadaní nových možností, o fotení a fotení a … fotení   

Co všechno jste ochoten podstoupit pro skvělý snímek? Prozraďte nám „divokou“ historku z fotografických cest.

Skoro každé moje ranné fotenie je tak trochu divoké, keďže jak som popísal, vychádzam za tmy, cestujem za tmy a prichádzam na miesto fotenia za tmy. A to je často samo o sebe skvelým adrenalínovým športom, keďže nikdy neviete, čo vás na tom mieste čaká (obzvlášť v miestach, kde sa pohybujú medvede a lesná zver). No a to nehovorím o zážitkoch v zime, kde při splne mesiaca (úplňku) chodievam fotiť v noci. Tam sa mi podarilo na osamelom mieste zapadnúť s autom do záveja a trvalo mi pol hodiny, aby som sa z toho vyhrabal

Kteří umělci Vás inspirují? Sledujete práce jiných fotografů?

Keďže som nikdy neabsolvoval klasické vzdelanie o fotografovaní (ani kurz fotenia) a som v tomto smere samouk, tak som sa hodne učil z kníh a pozorovaním skvelých fotografov. V prvom rade som sa inšpiroval knihou Guy Edwardesa – Naučte se fotit krajinu a samozrejme dielom Ansela Adamsa. A z domácích fotografov ma hodne zaujali fotky Ladislava Kamaráda a Laca Struhára, ktorí mu ukázali, aké krásne môžu byť naše dve krajiny. No a sledujem fotografické časopisy a najnovšie aj skupiny na sociálnych sieťach, kde sa nechávam inšpirovať fotografiami profesionálov a aj amatérov.

Pořádáte kurzy krajinářské fotografie. Na co se mohou jejich účastníci
těšit?

Väčšinou si pri nich preberieme základné veci ohľadne fotenia krajiny – nastavujeme fotoaparát na nejlepší režim, potom vysvetľujem možností filtrov a ich využitie, zameriavame sa na kompozíciu a svetlo. No a v posledním rade aj na úpravy v počítačovom programe.

A hlavne potom sme v teréne, kde im ukazujem, kde chodím fotiť, jak sa pozerám na krajinu a svetlo, pomáham im potom s nastavením aj s kompozíciou. Nemám problémy ich zaviesť na svoje obľúbené miesta, veď každá situácia je úplne iná a aj nastavenie je iné.

Fungujem aj jako poradca na sociálnej sieti, ktokoľvek mi môže napísať o radu a ja mu rád odpoviem. Chcem sa o to podeliť s ostatnými.  

A nakonec, jeden tajný „tip jak fotit“ od Mariána Béreše pro naše čtenáře.

V poslednej době hodne fotím krajinu s teleobjektívom (70-200mm) a pri tom fotení, aby som mal čo najostrejší obraz, tak prepínam do manuálneho ostrenia a režimu Live View. Potom si zväčším obraz na dvojnásobok na bod, kde chcem to mať zaostrené a takto to odfotím, väčšinou s diaľkovou spúšťou. Výsledky sú ďaleko lepšie než pri automatickom ostrení, alebo pri ostrení manuálne cez „kukátko“. Za túto techniku by som chcel poďakovať môjmu kamarátovi Petrovi Čunderlíkovi, ktorý fotí hlavne divokú zver v prírode práce často s teleobjektívom.

Profesní stránky Mariána jsou marianberes.com. Fotografie publikuje na blogu beres.blog.idnes.cz.

Dostali jste chuť zachytit v barvách krajinu na svých cestách. Přečtěte si Jak fotit krajinu.